Vzdialenosť: 70,7 km
Prevýšenie: 920 m
Najvyšší bod trasy: 540 m n. m.
Čas: 4:30
Terén: asfalt, lesná asfaltová cesta, štrk, poľná cesta
Náročnosť: stredne náročná
Typ bicykla: horský, prípadne crossový
To, že región Sniny je zelenou pastvou pre oči, o tom niet pochýb. Jednou z trás, ktorá to dosvedčuje, je okruh cez Ruskú Volovú a Ulič. Navyše, je to opäť tá z cyklotúr, ktorá vedie cestami bez výraznej premávky. Celý okruh sa tiahne oficiálne značenými cyklotrasami. Za obcou Stakčín, kde si môžete spraviť prestávku v sympatickom parku s náučným dendrologickým chodníkom, sa napojíte na žltú značku s označením 8879. Ňou sa dostanete cez Kalnú Roztoku, Klenovú a Ruskú Volovú až do Uliča. Vracať sa budete po modrej trase 2875 cez Kolbasov a Príslop. Výlet odporúčame absolvovať v tomto smere, keďže opačne by na vás čakalo výrazne prudšie stúpanie od Uliča do Ruskej Volovej. Poďme však pekne postupne.
Zo Sniny sa do Stakčína vydáte hlavnou cestou, ktorá predstavuje z hľadiska premávky najnepríjemnejší úsek. Je tu viacero zákrut, cesta obklopená lesom a nielen pocitovo užšia. Našťastie, úsek je krátky. V Stakčíne budete pokračovať hlavnou cestou, teda smerom na Ubľu. Cesta je razom širšia a pribúda otvorených priestranstiev. Na najbližšej križovatke odbočte vľavo na Kalnú Roztoku. Tu vašu kondičku preverí prvé výrazné stúpanie celej trasy. Odmenou vám bude krásny výhľad pri zjazde z kopca. Razom sa ocitnete v Kalnej Roztoke. Osobne patrí táto dedina k mojim najobľúbenejším. Ak by som ju mala charakterizovať jedným slovom, povedala by som, že je vzdušná. Lesy sú od cesty pomerne vzdialené a trávnaté kopce celú obec presvetľujú. Za sprievodu slnečných lúčov a bielych chuchvalcov je cítiť na bicykli príjemnú uvoľnenosť a možnosť široko sa rozhliadať po okolí. Dedina je rozdelená na dve časti. V prvej, Kalnej, si môžete pozrieť drevený kostolík sv. Jána Krstiteľa z 18. storočia. Do vnútra sa dostanete iba počas bohoslužieb, prípadne po oslovení správcu chrámu. Stojí na kopčeku hneď pri vstupe do obce. Druhá je Roztoka. Tým, že sa snažíme počas našich výletov hľadať nové, neopozerané miesta, v mapách sme objavili pre nás neznámu vodnú plochu, ktorú sme sa rozhodli preskúmať. Dostanete sa k nej odbočkou pri detskom ihrisku, popri potôčiku Ublianka. Výlet k nej si môžete naplánovať inokedy, pretože je to zachádzka a určite by ste mali chuť sa tu zdržať. Ide o rybník s milým názvom „v Snežnej jame“.
Klenovou iba prefrčíme. Za zmienku však stoja vysoké vodné pumpy, ktoré sa nachádzajú v mnohých dvoroch popri ceste a ktoré neuniknú pohľadu. Za Klenovou už čaká odbočka na Ruskú Volovú. Nie je dôvod sa nikde zastavovať a pokračovať môžete rovno do lesa, kde už narazíte na stúpanie. Terén je však príjemný a zvládnete ho aj na crossovom bicykli. Vedie tadiaľ spevnená cesta, na niektorých úsekoch poznačená lesnou ťažbou s prítomnosťou blatistých úsekov. Nič hrozné. Stúpať budete pomerne dlho, tak si dobre rozložte sily. Aby ste z výletu mali aj estetický zážitok, odporúčame krátku zachádzku k rozhľadni Holica. My si výhľady nevieme odpustiť a ak sa chcete nabažiť ticha a prírody, odporúčame ich aj vám. Rozhľadňa stojí na širokom priestranstve, na Náučnom chodníku (ďalej NCH) Miroslava Poliščuka. Ten kúsok cesty, ktorý k nej musíte absolvovať, je poľný, jednoducho prejazdný.
Rozhľadňa je maličká, zbytočne by budovali vyššiu. Stojac na hrebeni kopca aj tak ponúka široký výhľad. Široký je možno aj slabé slovo. Vidieť odtiaľ poriadne ďaleko. Ilustračné tabule na každej zo stien vás upozornia na všetky kopce navôkol. Uvidíte nielen naše, ktoré ležia v Poloninách či Vihorlate, ale aj pahorky poľské či ukrajinské.
Odtiaľ, až do Uliča, sa dá pokračovať po NCH Miroslava Poliščuka, a to smerom od rozhľadne hore alebo nazad dole. My sme však nevedeli, aký terén nás čaká, tak sme stavili na istotu a vrátili sa na lesnú asfaltku. O prítomnosti ukrajinskej hranice dávajú znať vysoké vojenské strážne veže. Aby k nim vojaci mali lepší prístup, terén sa mení na kvalitnejšiu asfaltku, no pozor, posiatu množstvom drobného štrku. Keďže nastupuje relatívne strmý zjazd, buďte na tomto úseku opatrní. V Uliči sa vynoríte pri lyžiarskom vleku, ktorý nevyzerá, žeby v posledných rokoch fungoval. Pred odchodom z dediny sa nezabudnite zastaviť v parku s miniatúrami drevených kostolíkov. Minúť ho nemôžete.
V objatí lesa, z Uliča až po Príslop, budete 12 km krútiť do kopca. Prevýšenie je mierne, len okolo 200 m. Za Uličom, najmä v obciach Kolbasov a Príslop, sa budete cítiť ako v kraji Bohom zabudnutom. Nemožno povedať, že asfalt je tu vyslovene zlý, no mnohé záplaty a výmole kostrč nepotešia. Samotné dediny sú maličké, bez akýchkoľvek dôstojných služieb a najmä v Príslope s niekoľkými chátrajúcimi domami. Naozaj tu cítiť, akoby sa čas vliekol. V Príslope preverí vašu kondičku druhé výraznejšie stúpanie, ktoré sa s krátkou prestávkou bude tiahnuť až ponad Starinu. Po vyšliapaní kopca sa totiž prudko zveziete smerom na zaniknutú obec Dara, no odtiaľ si opäť zamakáte. Prostredie je tu pekné, opäť zelené a les má akýsi iný charakter, mne na niektorých úsekoch pripomína Tatry. Aj sa tu tak akosi lepšie dýcha. Aj keď sa práve trápite šliapaním po asfaltke, je tu akosi sviežejšie. Po dosiahnutí najvyššieho bodu vás určite uchváti zárez cesty nad Starinou. Uhoľnaté horniny boli kedysi morským dnom a teraz akoby tvorili bránu stojacu na vrchole kopca. Pre nás je to brána k vytúženému zjazdu. Odtiaľ už cesta po Sninu zbehne rýchlo. Samozrejme, ak si nedáte prestávku na vyhliadke nad Starinou. Ak ste tu ale ešte neboli, určite sa zastavte. Je to drevená rozhľadňa, stojaca hneď pri ceste. Ak ešte chcete pridať na zoznam pár kilometrom navyše, vybehnite na kopec Gazdoráň s úchvatným výhľadom na celú vodnú nádrž a okolité kopce. Nachádza sa na trase ešte pred drevenou vyhliadkou. Dole kopcom to pôjde rýchlo. Na rázcestí pred obcou Jalová si ešte môžete prezrieť tzv. Beskydský panteón, ktorý predstavuje sedem najvýznamnejších osobností sninského regiónu, a odtiaľ sa už vydať priamo do Sniny alebo, ak ste si nechali stakčínsky park na koniec, poobzerajte sa ešte tam. Súčasťou parku je aj vojenský pomník s tankom z II. svetovej vojny.
Reštaurácie a pohostinstvá na trase:
Stakčín:
– Hotel Armales
Kalná Roztoka:
– Espresso Emília Turbáková
Ulič:
– Reštaurácia Poloniny
– Bar Ria
Ubytovania na trase:
Stakčín:
– Hotel Armales
– Turistická ubytovňa: Obecný dom
– Ubytovanie v súkromí
Ulič:
– Chalupa Ulič
– Hafičová Chyža
– Penzión Poloniny
– Chalupa Gabriela
Kolbasov:
– Ubytovanie u Ľubky