Napísali o Semienkovni

… o jej vzniku, princípoch a fungovaní

29. mar 2021 Monika Almášiová, Korzár Horný Zemplín
SVETOVÝ FENOMÉN DORAZIL NA VÝCHOD. UŽ SA NEVYMIEŇAJÚ ZNÁMKY, HITOM SÚ SEMIENKA
Semienkarka: Záhradkár je šťastný človek.

História pozná výmenu všeličoho, no výmena semien na pestovanie je nevšedná a pomerne nová kategória. Vo svete sa semienkovne rozmohli pred ôsmimi rokmi a jednu máme dokonca aj na východe. Zakladateľka Semienkovne Snina FRANTIŠKA DUNAJOVÁ vysvetľuje, ako taká bezplatná výmena funguje, o ktoré semienka je najväčší záujem a množstvo iných zaujímavostí, ktoré sa hodia aj v tomto začínajúcom sa jarnom období.

Ako dlho funguje v Snine semienkovňa?

– Prvýkrát bola semienkovňa otvorená v roku 2018 v Sninskom kaštieli. Spočiatku sme mali päťdesiat druhov semien od približne dvadsiatich pestovateľov. Potom to bolo na striedačku, raz bol záujem väčší a potom zas boli mesiace, keď až tak nie. Teraz som semienkovňu naštartovala opäť a záujem je obrovský. Možno tomu prospel online priestor a možno tak trošku súčasná situácia. Je väčší priestor venovať sa záhrade, ľudia trávia čas na chalupách. 29. 3. 2021 Kedysi sa vymieňali známky, dnes sú hitom semienka na pestovanie.

Koľko semien je v semienkovni momentálne?

– Neustále sa to mení, ale je to zhruba 170 druhov od šesťdesiatich ľudí z celého Slovenska. Semienkovňa semienka zapožičiava. Hlavnou pointou je zdieľať alebo vymieňať si semienka medzi sebou. Musia pochádzať zo zdravých úžitkových alebo okrasných rastlín a musia byť pestované organickým spôsobom, teda bez použitia chemických postrekov a umelých hnojív. Niečo také, ale v malom funguje aj v komunite záhradkárov. Aj oni si zvyknú cez ulicu pýtať semienka alebo odrezky z rastlín. Kedy sa takáto výmena zoficiálnila? – Historicky sa nápad založiť semienkovňu datuje do Francúzska a roku 2013, odtiaľ sa to začalo šíriť do celého sveta. V Európe sa semienkovne tešia veľkému záujmu, aj v USA. Vo veľkom sa to rozmohlo najmä v Českej republike, tam je ich aktuálne presne 165. Na Slovensku viem o šiestich, na východe je len táto jedna.

Hovoríte o zapožičaní semienok, to znie, akoby ich pestovatelia potom museli aj vrátiť.

– Presne tak. Výmena je bezplatná. Ľudia si vyberú z ponuky, ja im semienka zašlem poštou a oni mi na konci sezóny pošlú semienka z rastliniek, ktoré z nich vypestovali, naspäť. Alebo pošlú rôzne iné. Má to fungovať ako taká knižnica. Semienka si zapožičiate ako knihu, vypestujete z nich zdravú rastlinku bez chémie a z najkrajších vezmete semienka a vrátite ich do semienkovne. Takto sú opäť prístupné pre ďalších ľudí ako knihy, ktoré do knižnice po prečítaní vrátite.

Rozmach ekológie je v posledných rokoch veľký, pestovatelia sa vracajú k základom, ale vypestovať rastlinky bez chémie nemusí byť samozrejmé.

– Ide o to, aby sa šírila myšlienka tradičného spôsobu pestovania a uchovával genofond starých odrôd. Môj starý otec si rok čo rok odkladal vlastné osivo, pestoval stále tie isté rastliny a ony sa prirodzene prispôsobovali podmienkam, v ktorých rástli. Boli odolnejšie. V súčasnosti existujú firmy, ktoré majú monopol na produkciu semien. Často prídeme do záhradkárskych predajní, vezmeme si balíčky semien a ďalej nič neskúmame. Dosť často sú to geneticky modifikované semená alebo hybridné semená. To znamená, že vy si z nich vypestujete počas jednej sezóny rastlinu, ale keď si z nej odložíte semená, je veľmi malá pravdepodobnosť, že po ich zasiatí vám vyrastie identická rastlina ako rok predtým. Dôraz sa kladie na komerčný priestor a začali miznúť tradičné druhy rastlín a plodín. Semienkovne vznikli preto, aby ich zachovali a aby kolovali medzi ľuďmi.

Ako vám osobne vôbec napadlo, že niečo takéto na východe vytvoríte?

– Vyštudovala som klasickú archeológiu v Trnave a vo štvrtom ročníku som si našla na internete Klub skalničkárov v bratislavskej botanickej záhrade. Bola som suverénne najmladšia, boli tam štyridsiatnici a starší. Ale veľmi ma to nadchlo. Vymieňali si skúsenosti, rozprávali sa, ako sa im s pestovaním darí, a vždy mal jeden z nich prednášku. Niečo také som chcela priniesť do Sniny, ale nevedela som, ako ľudí spojiť, čo vymyslieť. Až na mňa raz na internete vyskočili české semínkovny a okamžite som vedela, že to je ono. V priebehu leta by sa semienkovňa mala presťahovať na Sninské rybníky, kde bude k dispozícii aj osobný odber, ale, samozrejme, chcem, aby zostalo aj to posielanie poštou.

Aké zaujímavé semienka máte?

– Napríklad čiernu popínavú fazuľu z devätnásteho storočia. Je to stará odroda ešte od amerických Indiánov. Tá sa veľmi rýchlo míňa. Máme aj storočnú odrodu paradajok z Francúzska. Zabudnuté staré bylinky, napríklad trebuľku voňavú, lobodu záhradnú. Ľudia si myslia, že sú to buriny, a pritom sú výborné do šalátov, na liečenie konkrétnych neduhov. Populárne sú aj divoké paradajky, ktoré sú odolné aj voči zemiakovej plesni. Sú maličké ako ríbezle alebo trošku väčšie ako egreš. Máme aj odrodu paradajok Moneymaker z roku 1913 z Anglicka alebo paradajky z Chorvátska, kde pri ideálnych podmienkach môže mať jeden plod aj kilo. Pre oči je zaujímavá bielohnedá fazuľa, veľký záujem je o tekvice, máme niekoľko druhov jedlých aj ozdobných. Z Jastrabia nad Topľou nám jeden kňaz doniesol odrody z Ruska, Číny. U nás dopestovať melón na voľnej ploche je veľmi ťažké a práve od neho máme odrodu cukrového melóna, ktorá sa volá Sen o Sybarite. Dozrieva extrémne rýchlo, od 35 do 45 dní. Neobjavený je aj estragón alebo novinka medzi bylinkami je perila krovitá. Je vhodná pre ľudí, ktorí trpia histamínovou intoleranciou, zabraňuje uvoľňovaniu histamínu. Zaujímavá je bazalka s vínovočervenými listami.

Dodržiavajú ľudia to, že rastlina rástla bez chémie? Predsa to nemôžete nijako skontrolovať.

– Je ťažko povedať, či to dodržujú, je to o dôvere. Ale ako s nimi komunikujem, sú to veľmi srdeční ľudia a nedá sa im neveriť. Aj keby niekto použil chémiu, vy ju už potom nepoužijete a pestujete čisto.

O čo majú záhradkári najväčší záujem?

– Cukety, tekvice, cherry paradajky, bylinky a šaláty. Postrehla som, že ľudia sa boja pestovania trvaliek zo semena. Pre mňa je to už jednoduché, no nie každému sa to tak môže zdať.

Spôsobili všetky opatrenia počas roka väčší boom záhradkárčenia?

– Áno, veľa ľudí sa pre tento koníček nadchlo. Často mi píšu začiatočníci, že zakladajú záhradku a chceli by semienka. Pýtajú sa, čo by som im poradila, alebo majú vlastný zoznam. Táto doba praje záhradkárom. Keď si vypestujete rastlinku z vlastného semienka, inak sa k nej správate. Pozeráte na ňu s láskou, viacej si ju vážite, aj semienko si chcete zámerne odložiť, lebo viete, koľko ste sa jej venovali, koľko času ste strávili pestovaním.

Máte aj vy svoju záhradku?

– Mám svoju, pri dome, som nadšenec kvetín, všade mám kvety, ale tretí rok už mám aj zeleninovú záhradku. Som perfekcionista, musím mať nakreslené striedanie rastlín, čo sa s čím hodí. U mňa sa to točí po celom políčku. Páčia sa mi aj vzťahy rastlín, čo sa s čím podporuje, čo odpudzuje škodcu. K paradajkám je dobré posadiť bazalku, pomedzi paradajky zas zeler. Kombinácia troch sestier je kukurica, po ktorej sa bude ťahať fazuľa, a pomedzi to je vysadená tekvica, vzájomne si pomáhajú v raste.

Zhltne záhradkárčenie veľa času?

– U mňa je to dosť času, ale je to pre mňa veľký relax. Dokážem byť na záhrade od rána do večera. Nikto sa mi nedovolá, nedopíše. Mám veľmi rada prírodu, stále niečo nové skúšam. Od februára si idem svoje, vonku orezávam dreviny, vysievam semienka a skončím až v novembri. Pauzu mám v decembri a januári a vo februári som v záhrade opäť.

Majú semienka „dobu spotreby“?

– To záleží od odrody, paradajky si udržiavajú klíčivosť štyri až desať rokov. Každý druh má iný čas použiteľnosti. Samozrejme, čím čerstvejšie, tým lepšie. Mnoho sa odvíja od spôsobu uskladnenia semien. Vysiala som papriky, ktoré mám v semienkovni od roku 2017, a síce trošku dlhšie klíčili, ale vyklíčili všetky.

Ako sa semienka majú uchovávať?

– V prvom rade by mali byť dobre vysušené, zbavené nečistôt a uložené v papierových vrecúškach alebo v plastových zipovacích. Mali by byť v tme a v chladnejších podmienkach. Pri strukovinách ako fazuľa či hrášok sa musia semená po zbieraní dať do mrazničky. Býva v nich chrobáčik – zrniarka fazuľová, ktorý ich napáda, celé ich prevŕta a je po nich. Párdňovým zmrazením sa zničia zárodky chrobáčikov.

Aké množstvo semienok ľudia dostanú a aké majú poslať späť?

– Semienka balím do vlastnoručne vyrobených malých obálok. Snažím sa, aby vystačili jednému pestovateľovi na jednu sezónu. Ak ich príde viac, pridám, nie je tam len jedno. Veľmi zriedka sa stane, že semienok je veľmi málo. Napríklad teraz sa to stalo pri lufe, to je tiež veľký hit. Je ako uhorka a vytvárajú sa z nej špongie. Mala som pätnásť semienok a napísali mi štyria ľudia, uvažovala som, ako to podeliť. A ak ľudia posielajú semienka späť, nemusia to nijako špeciálne podeliť, stačí dať jeden druh do jedného vrecúška, ja to potom rozdelím.

Sú aj nejaké riziká semenárenia?

– Semenárenie je v princípe jednoduché, ale pri bežnom pestovaní rastlín a plodín môže dôjsť k vzájomnému kríženiu. Totiž, sú rastliny samosprašné, resp. samoopelivé, to sú napríklad paradajky, hrach, šalát, fazuľa, ktoré sa krížia len veľmi zriedka. V ich prípade je pre istotu dobré sadiť rôzne odrody daného druhu aspoň niekoľko metrov od seba alebo ich oddeliť vysokými rastlinami. A sú rastliny cudzosprašné, teda ich peľ prenáša vietor alebo hmyz. Medzi tie patria tekvice, uhorky, mrkva, petržlen, kukurica, špenát a podobne. U týchto rastlín môže dôjsť k nechcenému kríženiu prenosom peľu z kvetu inej odrody či dokonca iného druhu. Ak záhradkár nie je skúsený, chce si odložiť osivo z takýchto rastlín na ďalší rok, no neopelil ich ručne, je vhodné na záhrade pestovať len jednu odrodu daného druhu. Ja osobne pestujem z konkrétnych druhov rastlín len jednu odrodu, najmä tekvice, alebo v prípade tých, u ktorých to je možné, nechávam vykvitnúť len tie, z ktorých si chcem odložiť semená, napríklad redkvičky. Tento rok však budem skúšať aj ručné opeľovanie, aby som mohla mať na záhrade viacero odrôd. Ak teda niekto začína so semenárením, je preňho vhodné začínať so zberom semien z jednoročných a samoopelivých druhov, ako spomínaný šalát, paradajky, hrášok alebo fazuľa, prípadne bežne kvitnúce okrasné kvety. V semienkovni sa, samozrejme, nedá odkontrolovať, či záhradkári pestovali len jednu odrodu z daného druhu, resp. ako boli rastliny opelené, prípadne, či dodržali odporúčané vzdialenosti. Čo ostáva, je dôverovať alebo sa pýtať, či pestovali len jednu odrodu, a upozorniť na to záujemcov o dané semená. Ak sa k nám dostanú semienka skrížených rastlín, čo my nevieme, tak si v sebe budú niesť iné vlastnosti ako tie, ktoré mali materské rastliny. Na záhrade tak potom budete mať akoby novú odrodu.

Sú Slováci záhradkársky národ?

– Rozhodne áno a aj keď nemajú priamo záhradu, tak pestujú hoci aj na balkóne. Ozývajú sa mi aj z Bratislavy z panelákov, že majú malý balkón, ale chceli by si niečo vypestovať alebo využívajú záhradu rodičov. Slováci záhradkárčia, baví ich to a uvedomili si, že je to forma sebestačnosti a relaxu, podľa mňa je človek záhradkár šťastný človek.