Vzdialenosť: 94 km (obojsmerne)
Prevýšenie: 1183 m
Čas: 4:20 min (stredne svižne tempo, 20 min prestávka)
Terén: asfalt, lesná asfaltová cesta, štrk
Náročnosť: stredne náročná
Typ bicykla: cestný, crossový, horský
Hneď na úvod sa musím priznať, že trasa Snina – Medzilaborce (a špeciálne v tomto variante – áno, existuje viacero) je momentálne mojou najobľúbenejšou. Prečo?
Trasa vedie krásnou krajinou – striedajú sa lesy, pasienky, lúky, pekné svahy s náletovými drevinami a pitoreskné dediny, stále nie veľmi dotknuté modernou dobou. Trať je pestrá a nenudí, nečakajú vás dlhé a jednotvárne úseky, rovnako je z pohľadu námahy dosť symetrická – nedá sa povedať, že by bol nejaký úsek alebo smer vyslovene náročnejší, než iný. Trasa je ideálna pre cestné bicykle, ani meter nevedie mimo asfaltových ciest.
Premávka je úplne minimálna, i počas špičiek pracovných dní. Netreba sa báť nepriazne počasia, prakticky vždy je možnosť sa niekam skryť pred dažďom alebo bleskami. A ak ste vyčerpaný alebo bez zásob, v každej dedine je k dispozícii obchod alebo pohostinstvo.
Poďme sa na trasu pozrieť detailnejšie. Začiatok, 10 km úsek Snina-Pčoliné-Hostovický kopec je takzvane „pôstny“, t.j. nie príliš náročný a je skvelou rozcvičkou, hlavne, ak ste práve vstali. Hostovický kopec už dá ako-tak zabrať a ak nechcete lámať rekordy v Strave či inej aplikácii, obec Hostovice určite stojí za krátke zastávky. V strede obce, doslova pár desiatok metrov od pohostinstva a obchodu, sa nachádza vyvýšený cintorín so sekciou hrobov pre vojakov z 1. sv. vojny. Stojí za návštevu už len kvôli skvelému výhľadu na na celú obec. V strede obce sa dá odbočiť k Osadnému, ktorému ale čoskoro bude venovaný samostatný článok. My pokračujeme rovno, smerom na Nižnú Jablonku.
Po pár km veľmi príjemného jemného klesania sa dostanete k Hostovickým lúkam s najväčšou plochou chráneného kosatca sibírskeho na Slovensku – oplatia sa navštíviť počas doby kvitnutia na konci mája a aninetreba kvôli nim schádzať z cesty – nachádzajú sa priamo popri nej.
Ďalších pár kilometrov a dostaneme sa do obce Nižná Jablonka – v nej sa vyberieme doprava a pokračujeme smerom do Svetlíc. Pred nimi sa nachádza asi jediná náročnejšia časť trasy – dlhý svetlický kopec môže preveriť kondičku začínajúceho cyklistu, hlavne počas 30° a viac stupňových teplôt. Z vrcholu sa môžete bez námahy spustiť až na križovatku, smerujúcu do Humenného a Medzilaboriec, ale bola by to škoda. Svetlice sú jedna z najkrajších obcí regiónu a pravdepodobne budúci chatársko/nezávislácko/hipsterský raj v štýle známeho Osadného. Nie je v nich nič mimoriadne zaujímavé z historického či iného pohľadu, snáď s výnimkou chátrajúcich, možno i storočných domčekov na križovatke v strede obce – viď foto na konci, ale celá obec má zvláštny pôvab a čaro.
Po odchode zo Svetlíc na neďalekej križovatke ciest zamierime prudko do prava. Nasledujúcich 15 kilometrov, deliacich nás od Medzilaboriec, prejdeme troma ďalšími peknými dedinkami – Výravu, Čabalovce a Ňagov.
Tento úsek je ešte viac pestrý, ako zvyšok trasy, naozaj sa vďaka intenzívnemu zvlneniu ani chvíľu nenudíte.
Spustíte sa zo záverečného stúpania v Ňagove a tu zrazu – Medzilaborce!
A čo teraz? No, originalitou tento tip asi ohurovať nebude, ale každý návštevník Medzilaboriec musí navštíviť Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. Osobne som veľkým fanúšikom popkultúry 20. storočia, no predpokladám, že exponáty zaujmu aj nezasvätených (i keď priamo Warholovi je venovaná možno len tretina priestoru). Väčšinou je k dispozícii aj lektor pre komentované prehliadky a zaujímavé suveníry (tričká sú fajn). Hneď vedľa je Penzión Andy (odporúčam jedine Kofolu či pivo), prípadne zlaté malé Tesco, ak by ste potrebovali nakúpiť a najesť sa napríklad na námestíčku s fontánou pred múzeum. Tak to väčšinou robím ja.
O ďalších pár metrov je pravoslávny chrám a o kilometer miniskanzen rusínskej kultúry – ten sa mi nepodarilo navštíviť, nebol otvorený, hoc mal byť…
Inak už toho v meste veľa nie je. Celé centrum má možno 200-300 m vo forme dlhšej ulice a kruhového objazdu. 🙂 Reštauračné a ubytovacie zariadenia (s výnimkou Andy a dvoch anonymných krčiem v centre) zatiaľ nemám otestované. Našťastie, Medzilaborce majú železničné spojenie s Humenným, takže v prípade extrémnej únavy či neriešiteľnej technickej poruchy máte o jednu starosť menej.
Fanúšikov historických pamiatok a architektúry, či nebodaj nakupovania alebo vysokej gastronómie Medzilaborce asi nenadchnú, to skôr nadšencov socrealizmu a cestovateľov po slovenských malomestách – takáto skupina reálne existuje a sám sa k nej hlásim. A som si istý, že návštevníkov z väčších miest (špeciálne zahraničných) očarí i kľud a „malosť“ mestečka.
Bez ohľadu na mesto samotné má trasa čo ponúknuť všetkým skupinám cyklistov. Výlet si môžete predĺžiť smerom do Poľska, prípadne sa do Sniny či Humenného vrátiť alternatívnymi trasami, ale o tom nabudúce!