Počas jesene a jari je voda hlboká, dokonca až po členky. Sninské nábrežie (bude zdokumentované neskôr) poskytuje príležitosť pre romantickú vychádzku.
Ak sa nedá povedať niečo pekné, tak by sme nemali povedať nič. Preto bez komentára.
OC Filová navštevujú hlavne počas víkendov celé rodiny, aby sa pokochali pohľadom na plné pulty luxusného tovaru a na vlastnej koži zažili novinku, zavedenú v Snine len pred pár mesiacmi – dvere na fotobunku.
Psychedelické dielo s nerozlúštiteľným motívom Sninčanom pripomína slávny rok 1971, kedy sa začal v prvých častiach Sniny pokusne a nesmelo zavádzať elektrický prúd.
Na zábere stojí za zmienku len vŕba v strede.
Pod jej korunou sa zvyčajne začínajú náboženské pochody a ceremónie početnej komunity sninských hinduistov (zápalné pohreby a pod.).
Cirocha je vskutku chabou náhradou Gangy, ale keď inú rieku v meste nemáme…
Ak ste vyrastali v ére pred mobilmi a internetom, boli ste aspoň trochu príčetní a poznali slangové výrazy, ako „pukeľ“, „špičák“, „gumeňáčka“ a podobne, určite ste sa s lobdou chodili hrávať inde.
Ak ste ale mali, či nebodaj stále máte, náklonnosť ku krabicovému vínu a omamným látkam z drogérie, toto miesto asi poznáte dôverne.
Budovu, ktorá v bázlivom občanovi podvedome vzbudí rešpekt voči majestátu a autorite štátu a jeho inštitúcií.
Naštastie, podarilo sa to.
Osobne mám na tejto ulici najradšej vodopád na Pčolinke. Počas voľných dní často zoberiem rybársku stoličku, sadnem si na breh rieky a hodiny fascinovane sledujem padajúcu masu vody.
Nespočetné dni útrap, morskej choroby, nepohodlia a tu zrazu – majestátne uvítanie do bájneho New Yorku.
Zažívajú podobné dojatie aj súčasní návštevníci, napríklad z Bratislavy, keď ich po strastiplnej ceste Karosou naprieč celým Slovenskom privíta sninská autobusová stanica?
Vtedy hladina priam hýri aktivitou. Surferi, windsurferi i vodní lyžiari sa na jazierku míňajú s vyhliadkovým parníkom. Všetci spoločne zdieľajú číru radosť z pohybu, z lúčov slnka a vodnej triešte v tvárach. Na brehoch piknikujú celé rodiny, hádžu si frisbee taniere a uvelebene maškrtia langoše.
Ach, leto, už nech si tu opäť.
Som fanúšikom náhodných nápisov na sninských budovách. Na tomto sklade (?) pri železničnej stanici sa roky vyskytuje nápis „Black Metal“ a bohužiaľ už vyblednutý „Umyte sa“.
V poslednej dobe tam pribudol nápis „Kaťa“ a čísla „64“ a „65“.
Viem, že je to extrémne chabá pamätihodnosť, ale v Snine musíme byť vďační i za ňu.
Takto vyzerá výsledok spojenia dobrého vkusu a enormnej precíznosti pri realizácii. Ďakujem ti, moje mesto, za možnosť pookriať na duši.
K Anči mám ambivalentný až negatívny vzťah. Zdokumentoval som ju len preto, lebo som ráno pocítil silné nutkanie ísť si zakúpiť cibuľovo-smotanové čipsy a prechádzal som okolo.
V alternatívnej realite, v ktorej nedošlo k pomaľovaniu športovej haly unikátnou malinovo-oceľovou farebnou kombináciou, by toto dielo a jeho okolie mohlo byť zdrojom drobnej potechy oka znalcov a fanúšikov znesiteľnejšieho socrealizmu.
Spríjemňuje prvé roky života študentom Materskej školy na Palárikovej ulici.
Informačná tabuľa Jednoty dôchodcov Slovenska neďaleko Rozkvetu.
Vitálny zdroj užitočných informácií i v mojom veku!
V ľavom hornom rohu je strategicky vhodne umiestnená reklama na kamenárstvo.
Balkón je tradičným miestom inaugurácií a slávnostných príhovorov mestskej vrchnosti.
Škôlka na ulici Československej armády. Moja alma mater z čias, keď som ledva zvládal základné životné úkony (niežeby to teraz bolo výrazne lepšie…).
90te roky boli skvelé, spomínam na ne s veľkou nostalgiou.
Aký je ich účel? Kto, alebo čo je ich tvorcom? Vznikajú samovoľne pôsobením zatiaľ neznámeho prírodného fenoménu? Sú hmotnou manifestáciou kolektívneho vedomia dôchodcov?
Aký je účel osamelej fotografie ihličnanu? Pookrie okoloidúci dôchodca, smerujúci na neďalekú obecnú poštu po penziu a pohľadnicu od vnuka, nad vytlačenou básňou „Ave Eva“ od Jána Kostru?
„Nad obraz sklonený šepkám si Ave Eva
Pod srdcom krylas‘ ho hriešnika ktorý spieva
a ktorý kajúcne vyberá slová chvál
Ste ako piliere nádherných katedrál
ste ako liany prší z vás kvet i semä
k hriechu i k modlitbe kľaká k vám mužské plemä
žiadosťou šialené rúti sa do bahna
a trepotavým snom vylieta na rahná.“
Pre priaznivcov sú momentálne nachystané lukulské hody v podobe nástenky s opulentnou veľkonočnou výzdobou.
Veľmi uznávam jej autora.
V porovnaní s minule prezentovanou veľkonočnou nástenkou dôchodcov z Pčoliného je tu menej vetvičiek a skoro úplne absentujú kraslice. Autor(ka) evidentne radšej pracuje s papierom – výstrižkami a fotografiami. Nesmie chýbať reklama na kamenárstvo a silne insitná autorská básnička o jari.
Teším sa na ďalšiu aktualizáciu o pár dní.
Nástenkár Jednoty dôchodcov Slovenska v Pčolinom podľa očakávania tomuto sviatku venoval takmer celú plochu májovej nástenky.
Autor tentoraz použil prevažne tlačené materiály; pravdepodobne si na staré kolená zaobstaral osobný počítač a tlačiareň a naučil sa s nimi zaobchádzať.
No autor je evidentne i poetickou dušou. Nuž, i vy teda o týždeň zarecitujte mamám silné verše z básní Vladimíra Reisela, ako:
„Osmoro detí vzišlo z tvojho tela,
sedmoro naraz ohlásilo hlad.
Až dnes ťa považujem za anjela,
až dnes ti vravím, mama, ja ťa rád!“
Krástny a zelený výhľad siahajúci od Budovateľskej ulice až po Ulicu 1. mája.
Autor napriek tomu, že je dôchodcom a času má habadej, tentoraz pravdepodobne šetril sily a čas. Odišiel na liečebnú procedúru do kúpeľov? Navštívit vnúčence? Nebodaj hospitalizácia?
Ručnej práce a autorského vkladu je tu poskromne. Fotografie otcov z internetu, jedna fotka polonahého muža s dieťaťom, reklama na hroznový cukor a Wobenzym.
Náhodné články z časopisov o strese, avokáde a ovocných nápojoch. Poteší azda len papierové slnko a (opäť!) fotografia ihličnanov.
Dúfam, že júlová verzia bude znamenať návrat do starej formy. ?
Uspokojí náročné publikum pár strán, vytrhnutých z jedného vydania Nového času pre ženy? Zvädnuté papierové slnko? Čo to má znamenať? ?
„Rozkvitnutá letná pohoda“ – reklama na úplné džady z Kiku.
„Vyberte si svoj symbol života“ – spoznajte, čo vypovedá voľba symbolu stromu o vašom vnútri.
Dve zlé dvojstrany – jedna nudná, druhá ani nedáva zmysel, lebo spája dva úplne nesúvisiace články.
„Nové sú najlepšie“ v piatich riadkoch konštatuje, že nové zemiaky sú lepšie ako staré.
Potešia hádam len dva recepty na špargľu a zákusy. Veľká bieda.
pamätaj, že je to jeho problém!!
Ale, ale, augustovú nástenku JDS v Pčolinnom zdobí motto, sťa vystrihnuté z tinédžerskej motivačnej stránky na Facebooku!
Oceňujem využite absolútneho rýmu i rozriedenie prílišnej agresivity motta vhodne zvolenými smajlíkmi.
Zvyšok nástenky pokračuje v nešťastne nastolenom trende posledných mesiacov, t.j. je zložená z článkov z dvoch časopisov. Plusový bod si autor zaslúži len za tradične náhodný obrázok lesa s muchotrávkou v popredí (prečo les a prečo opakovane?) a pozoruhodný výstrižok slečny z módnej prehliadky.